EX LIBRIS 0060

TEXT:            EXLIBRIS MARIO DE FILIPIS

VLASTNÍK:  MARIO DE FILIPPIS
GRAFIK:       MARIA ELISA LEBORONI

SIGNATÚRA: -

PODPIS:        áno

ROK:             1978
TECHNIKA:  X2 - drevoryt
FARBY:         červená, ružová

ROZMER:     100x70 (129x99)

REVERZ:      Leboroni 1978

POČET:          -
ZNAČENIE:  Leboroni 78

TAGY: dážď - dom - dáždnik - kreslo - strom - kvet - jedlo

VLASTNÍK: MARIO DE FILIPPIS - taliansky zberateľ ex libris z Arezza. Jeho zbierka pozostáva z približne 150.000 kusov ex libris a cca 13.000 je s jeho menom. Zaradil sa tým do Guinnessovej knihy rekordov.

GRAFIK: MARIA ELISA LEBRONI, talianska grafička. Vyštudovala Akadémiu výtvarných umení v Perugii. Vyše šesťdesiat rokov sa zaujíma o rytie so špecializáciou na drevorez. Dnes je jednou z najvýznamnejších umelkýň v tejto oblasti a jednou z mála na svete, ktorá vytvára polychromatické drevoryty. V priebehu rokov sa zúčastnila viac ako dvestopäťdesiatich kolektívnych výstav a asi osemdesiatich samostatných výstav po celom svete. Jej diela sú v Múzeách moderného umenia v New Yorku, Paríži, Moskve, Madride, v Moderna Museet v Štokholme, v galérii Uffizi vo Florencii, vo Vatikánskej galérii moderného umenia v Ríme a v mnohých ďalších po celom svete. Maria Elisa Leboroni získala množstvo ocenení a čestných uznaní v Taliansku aj v zahraničí a v roku 1981 otvorila svoje umelecké typografické štúdio s názvom Xilocart.

INFO: CASA DOLCE CASA - z taliančiny v preklade "môj dom, môj hrad", presnejšie do angličtiny "Home, sweet home" - Domov, sladký domov.

 

EX LIBRIS 0059

TEXT:              EX LIBRIS 50. VÝROČIE ZVÄZU SLOVENSKÝCH FILATELISTOV

VLASTNÍK:    ZVÄZ SLOVENSKÝCH FILATELISTOV
GRAFIK:         IGOR BENCA

SIGNATÚRA:  -

PODPIS:           -

ROK:                17.5.2019
TECHNIKA:   ?
FARBY:           modrá

ROZMER:       86x42 (119x85)

REVERZ:        -

POČET:           1000
ZNAČENIE:   *000658

TAGY: známka - pošta - lastovička - logo - pečiatka

PF1

VLASTNÍK: ZVÄZ SLOVENSKÝCH FILATELISTOV - Zväz slovenských filatelistov (ZSF) je podľa svojich stanov "otvoreným záujmovým združením filatelistov Slovenskej republiky". Podľa rovnakého zdroje je cieľom ZSF "pomoc pri rozvíjaní záujmov zberateľov poštových známok, celistvostí, celín, pečiatok a ďalších predmetov filatelistického záujmu, rozširovanie poznatkov o filatelii a jej propagácia." Zväz tiež "rozvíja filateliu ako kultúrnu záujmovú činnosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi na zásadách demokracie, morálky a humanizmu."

Vo Zväze slovenských filatelistov sú združené fitatelistické kluby v Bratislave (22), západoslovenskom (27), stredoslovenskom (27) a východoslovenskom regióne (18)." V roku 2007 mal Zväz 2066 členov, ich počet však od roku 1993 klesá.

Podľa svojich stanov je Zväz slovenských filatelistov "nástupníckou organizáciou Zväzu československých filatelistov na základe uznesení ustanovujúceho zjazdu ZSF v roku 1969 i uznesení zjazdu Federácie českých a slovenských filatelistov pri zániku filatelistickej federácie v roku 1989." Od roku 1993 je ZSF členom Federácie európskych filatelistických asociácií (FEPA) a členom Svetovej filatelistickej organizácie (FIP).

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zv%C3%A4z_slovensk%C3%BDch_filatelistov

GRAFIK: IGOR BENCA - (*1958) slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg. V roku 1973-1977 študoval na gymnáziu, 1981-1987 na Vysokej škole výtvarných umení, odbor grafika. V roku 1999 sa habilitoval na docenta. V rokoch 1988-1991 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Od roku 1991 Igor Benca pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2001 pracoval ako vedúci katedry grafiky, neskôr ako dekan Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Venuje sa grafike, maľbe ilustrácií, známkovej tvorbe a výtvarnej tvorbe v architektúre, spoluautor a spoluorganizátor niekoľkých výtvarných podujatí, pravidelne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných výstav, vo svojej tvorbe sa venuje figurálnemu znaku, posledné práce nadväzujú na súčasné neoabstraktné tendencie. Je členom Slovenskej výtvarnej únie, združenie grafikov "G-bod". Ocenenie - držiteľ viacerých domácich aj zahraničných ocenení, Inter-Contakt-Grafik Praha, I. cena, strieborná medaila na Medzinárodnom bienále grafiky, Peking, najlepší výtvarný návrh známky roka, Slovensko.  
https://sk.wikipedia.org/wiki/Igor_Benca

EX LIBRIS 0058

TEXT:      EXLIBRIS COGNAC EMBASSY

VLASTNÍK:  COGNAC EMBASSY
GRAFIK:    ?

SIGNATÚRA: -

PODPIS:    áno

ROK:       2021
TECHNIKA:  ?
FARBY:     žltá, hnedá, modrá

ROZMER:    100x80 (120x100)

REVERZ:    -

POČET:     100
ZNAČENIE:  64/100 (podpis)

TAGY: krídlo - anjel - fľaša - alkohol - pohár

PP1

VLASTNÍK: COGNAC EMBASSY, rodinná firma, sídliaca v Košiciach, ktorá sa venuje oblasti Cognac. Publikovali vlastným nákladom koňakovú encyklopédiu. Dnes je encyklopédia prostriedkom pre vzdelávanie a základným učebným prostriedkom pre naše vzdelávacie projekty. Informácie, ktoré sú v publikácií Alphabetical Encyclopedia of Cognac sú súčasťou stránky cognacinfo.com
(www.cognac-embassy.com)

GRAFIK: ?

 

EX LIBRIS 0057

TEXT:      EX LIBRIS IVANA PETROVOVÁ

VLASTNÍK:  IVANA PETROVOVÁ
GRAFIK:    KATARÍNA RYBNICKÁ

SIGNATÚRA: -

PODPIS:    áno

ROK:       2022
TECHNIKA:  S1 - trojfarebná risografia
FARBY:     ružová, žltá, modrá

ROZMER:    100x65 (118x89)

REVERZ:    -

POČET:     100
ZNAČENIE:  43/100 Rybnická

TAGY: žena - nábytok - káva - mačka

PP1

VLASTNÍK: IVANA PETROVOVÁ, manželka slovenského zberateľa Ex librisu, Petra Petrova.

GRAFIK: KATARÍNA RYBNICKÁ, slovenská ilustrátorka, grafická dizajnérka, dizajnérka, grafička (*1993). Študovala na Technickej univerzite v Košiciach, odbor Dizajn,  a v Ateliéri vizuálnej komunikácie. Od roku 2017 pracuje v grafickom štúdiu Katkat. Spolupracovala na dnes už ikonickej publikácii Čierne diery.

 

EX LIBRIS 0056

 

TEXT:      EX LIBRIS PETER PETROV

VLASTNÍK:  PETER PETROV
GRAFIK:    KATARÍNA RYBNICKÁ

SIGNATÚRA: -

PODPIS:    áno

ROK:       2022
TECHNIKA:  S1 - trojfarebná risografia
FARBY:     žltá, červená, modrá

ROZMER:    100x65 (118x89)

REVERZ:    -

POČET:     100
ZNAČENIE:  15/100 Rybnická

TAGY: dom - chalupa - ryba - veľryba - vráskavec

PP1

VLASTNÍK: PETER PETROV, slovenský zberateľ Ex librisu, žijúci v Košiciach, pôvodom z Kojšova.

GRAFIK: KATARÍNA RYBNICKÁ, slovenská ilustrátorka, grafická dizajnérka, dizajnérka, grafička (*1993). Študovala na Technickej univerzite v Košiciach, odbor Dizajn,  a v Ateliéri vizuálnej komunikácie. Od roku 2017 pracuje v grafickom štúdiu Katkat. Spolupracovala na dnes už ikonickej publikácii Čierne diery.

EX LIBRIS 0055

TEXT:      EXLIBRIS MARIO DE FILIPIS

VLASTNÍK:  MARIO DE FILIPPIS
GRAFIK:    MARIA ELISA LEBORONI

SIGNATÚRA: -

PODPIS:    áno

ROK:       1978
TECHNIKA:  X2 - drevoryt
FARBY:     čierna, žltá

ROZMER:    100x70 (129x99)

REVERZ:    Leboroni C 1978

POČET:     -
ZNAČENIE:  Leboroni 78

TAGY: dážď - dom - dáždnik - kreslo - strom - kvet - jedlo

CW3

 

VLASTNÍK: MARIO DE FILIPPIS - taliansky zberateľ ex libris z Arezza. Jeho zbierka pozostáva z približne 150.000 kusov ex libris a cca 13.000 je s jeho menom. Zaradil sa tým do Guinnessovej knihy rekordov.

GRAFIK: MARIA ELISA LEBRONI, talianska grafička. Vyštudovala Akadémiu výtvarných umení v Perugii. Vyše šesťdesiat rokov sa zaujíma o rytie so špecializáciou na drevorez. Dnes je jednou z najvýznamnejších umelkýň v tejto oblasti a jednou z mála na svete, ktorá vytvára polychromatické drevoryty. V priebehu rokov sa zúčastnila viac ako dvestopäťdesiatich kolektívnych výstav a asi osemdesiatich samostatných výstav po celom svete. Jej diela sú v Múzeách moderného umenia v New Yorku, Paríži, Moskve, Madride, v Moderna Museet v Štokholme, v galérii Uffizi vo Florencii, vo Vatikánskej galérii moderného umenia v Ríme a v mnohých ďalších po celom svete. Maria Elisa Leboroni získala množstvo ocenení a čestných uznaní v Taliansku aj v zahraničí a v roku 1981 otvorila svoje umelecké typografické štúdio s názvom Xilocart.

INFO: CASA DOLCE CASA - z taliančiny v preklade "môj dom, môj hrad", presnejšie do angličtiny "Home, sweet home" - Domov, sladký domov.

EX LIBRIS 0054

TEXT:    EX LIBRIS MARIO DE FILIPPIS / CENTENARIO DI PINOCCHIO 1883-1983 / POLITICA / FONDAZIONE "C.COLLODI" PESCIA         

VLASTNÍK:  MARIO DE FILIPPIS
GRAFIK:    REMO WOLF

SIGNATÚRA: W.

PODPIS:    -

ROK:       1983
TECHNIKA:  -
FARBY:     hnedá

ROZMER:    123x80 (159x118)

REVERZ:    R WOLF

POČET:     -
ZNAČENIE:  -

TAGY: rozprávka - Pinocchio - Collodi - kniha

CW3

 

VLASTNÍK: MARIO DE FILIPPIS - taliansky zberateľ ex libris z Arezza. Jeho zbierka pozostáva z približne 150.000 kusov ex libris a cca 13.000 je s jeho menom. Zaradil sa tým do Guinnessovej knihy rekordov.

GRAFIK: REMO WOLF (1912-2009), taliansky grafik, rytec. Zaoberal sa najmä technikou drevorezu, vytvára korpus diel, ktorý zahŕňa tisíce námetov, sakrálnych i profánnych, ironických, často venovaných horám. V roku 1935 svojimi drevorezbami ilustroval spolu s Guidom Polom zväzok Poézia, ktorý vydal Fašistický syndikát spisovateľov v Benátkach Tridentina. Bol prítomný na Bienále v Benátkach v rokoch 1942, 1950, 1954 a 1956 a na Bienále rytín v Reggio Emilia, Cittadella, Oderzo a Carpi, Suzzara Prize, Biella Prize a recenziách Národnej chalkografie Ríma, ktoré sa konali v Taliansku a v zahraničí. Sprievodným, ale nemenej zaujímavým je korpus diel ex libris, ktoré sprevádzajú umelcovu hlavnú produkciu, zloženú z približne 750 námetov na objednávku známych talianskych a zahraničných zberateľov: pre Maria de Filippisa alebo úplne prvému diela z 30. rokov 20. storočia venované Giannimu Manterovi so silnými vojnovými vplyvmi. Takmer expresionistický rys, s náznakmi odkazujúcimi na Dürera, vyniká originalitou a ironickým nádychom. Navštevoval Magistérium vo Florencii a Ríme , kde získal učiteľskú kvalifikáciu. V roku 1932 bol povolaný do armády. 4.novembra 1942, na konci druhej bitky pri El Alameine, bol zajatý a v roku 1946 sa vrátil do Talianska. V roku 1949 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Benátkach. V roku 1952 založil Associazione Incisori Veneti s Giovannim Giulianim, Virgiliom Tramontinom a Tranquillom Marangonim a v tom období organizoval výstavy v Circolo Bronzetti v Trente. Od roku 1976, po skončení vyučovania, sa naplno venoval práci rytca, najmä v oblasti drevorytu, ktorému čelil od začiatku ako samouk. Zomrel v Trente v januári 2009.

INFO: PINOCCHIO - hlavná postava detského románu Pinocchiove dobrodružstva, ktorú v roku 1881 vytvoril taliansky spisovateľ Carlo Collodi. Pinocchiovo dobrodružstvo (taliansky Le avventure di Pinocchio) je rozprávka o drevenom panáčikovi, vlastne neposlušnom chlapcovi, ktorý po početných dobrodružstvách zmúdrel, zbavil sa svojho dreveného tela a stal sa skutočným chlapcom. V prepracovaní nazvanom Zlatý kľúčik ruského spisovateľa Alexeja Nikolajeviča Tolstého má panáčik meno Buratino. Pinocchio bol spracovaný v niekoľkých filmových adaptáciách, vrátane filmového muzikálu od Lernera a Loeweho, dvoch opier a jedného animovaného seriálu. Kniha sa stala najznámejším dielom autora. Bola vydaná  nakladateľstvom Libreria Editrice Paggi 18. októbra 1883 a získala veľkú popularitu. Kniha obsahuje aj autorove kresby, ktoré sú reprodukované vo väčšine vydaní. Kniha bola preložená do viac ako 220 jazykov a dialektov. Predalo sa celosvetovo viac ako 20 miliónov kópií.

CARLO COLLODI - vlastným menom Carlo Lorenzini, (1826-1890) bol taliansky novinár a spisovateľ. Pseudonym Collodi si zvolil roku 1856 podľa dediny Collodi, dnes časti mesta Pescia, odkiaľ pochádzala jeho matka Angela Orzali. 

DROBNÁ GRAFIKA 0001

TEXT:      -

VLASTNÍK:  -

GRAFIK:    STANISLAV HLINOVSKÝ

SIGNATÚRA: H

PODPIS:    áno

ROK:       1964
TECHNIKA:  L - litografia
FARBY:     čierna

ROZMER:    98x123 (98x132)

REVERZ:    St. Hlinovsky L

POČET:     -
ZNAČENIE:  -

TAGY: zámok - hrad

CW2

VLASTNÍK: -

GRAFIK: STANISLAV HLINOVSKÝ (1924-1994)- český amatérsky výtvarník – maliar, grafik a divadelník, zakladajúci člen Klubu výtvarníkov v Tábore. Jeho otec bol pôvodne povolaním maliar, no neskôr dlhé roky cestoval ako vlakvedúci. Profesia otca výrazne ovplyvnila budúce povolanie syna, ktorý síce študoval vo firme Pazourek ako holič a vlásenkár, ale svoje povolanie nikdy nevykonával a v roku 1942 nastúpil do ČSD. Pôsobil tam až do odchodu do dôchodku v roku 1974. Po celý život zostal verný rodnému Táboru a rád pravidelne navštevoval kraj pod Orlyckými horami. Stanislav Hlinovský začal kresliť ako 17-ročný v roku 1941 a po vojne navštevoval výtvarné kurzy u profesorov Šenka a Hejného. Počas vojenčiny v Týnci nad Vltavou sa zoznámil s tlačiarom a účtovníkom L. Hodným, ktorý ho priviedol ku grafike a exlibrisu. Už v roku 1949 sa stal členom SSPE a v roku 1959 organizoval zjazd Spolku v Tábore. V roku 1958 spoluzakladal Klub výtvarníkov v Tábore a neskôr v ňom pôsobil ako umelecký vedúci. V Hlinovského výtvarnej tvorbe prevládajú realistické kresby a oleje, inšpirované juhočeskou krajinou s rybníkmi, lesmi a riekami, Lužnicou a malebným predhorím Orlických hôr. V grafike je použitá technika algrafie. Výtvarne pripravili množstvo pamätných listov, diplomov a iných príležitostných tlačí pre Opočno, mesto Tábor a České dráhy. V roku 1955 získal 1. cenu na železničnej výstave LUT. Prvý exlibris Stanislav Hlinovský vytvoril už v roku 1949 a postupne sa táto tvorba stala neoddeliteľnou súčasťou jeho umeleckej činnosti a získala si mnohých zberateľov. Z motívov mu boli najbližšie krajinky a architektonické pamiatky, ale nájdete tu aj heraldické symboly, cirkusy, portréty a iné. Pre exlibris spočiatku používal zinkografickú reprodukciu kresieb, v 60. rokoch litografiu a od roku 1972 sa stala výhradnou technikou algrafia. Len výnimočne sa objavili plátna, plastické rytiny a suché ihly. Celkovo vytvoril 890 knižných značiek, z toho 115 novoročeniek a veľké množstvo ďalšej drobnej a príležitostnej grafiky. Najplodnejším obdobím boli 60. a 80. roky. Súbory vydal S. Hlinovský len dva a to roku 1971 a 1979 v Rödelovej edici Exlibristen v Dánsku. Zúčastnil sa množstva výstav a súťaží knižných značiek doma i v zahraničí (napr. Malbork 1984, Pescara 1988, Sport v exlibris - Barcelona 1992 a iné). V roku 1984 mu bola udelená pamätná medaila na súťaži v Malborku a prvá cena v Strchowiciach v Poľsku (1990). V litografii a neskoršej algrafii vytlačil spravidla náklad 200 listov, väčšinu listov signoval, číslovanie sa objavuje len ojedinele. Kompletný súpis vydalo SSPE v roku 1997. Hlinovského knižné značky boli a sú zastúpené v mnohých veľkých zbierkach domácich i zahraničných zberateľov.
(magic-exlibris.webgarden.cz)

INFO: -

 

EX LIBRIS 0053

TEXT:      EX LIBRIS JAN DLABAČ

VLASTNÍK:  JAN DLABAČ

GRAFIK:    ROBERT BUDZINSKI

SIGNATÚRA: R.B.

PODPIS:    -

ROK:       1925
TECHNIKA:  - 
FARBY:     čierna

ROZMER:    98x65 (118x84)

REVERZ:    Robert Budzinski, 1925

POČET:     -
ZNAČENIE:  -

TAGY: more - dom - kostol - yucca 

CW2

 

VLASTNÍK: JAN DLABAČ

GRAFIK: ROBERT BUDZINSKI (1874-1955) nemecký maliar, grafik. Navštevoval umelecké akadémie v Berlíne a v Königsbergu (Prusko), bol technicky veľmi všestranný. Počas svojho pôsobenia v Berlíne sa Budzinski pripojil k mládežníckemu hnutiu Wandervogel. Až do druhej svetovej vojny žil a tvoril ako umelec v slobodnom povolaní s rodinou v Königsbergu. Ako maliar tvoril krajinky aj portréty, ako grafik poznal všetky používané techniky a tak tvoril litografie, drevoryty, lepty (aj suchou ihlou) a drevoryty. V období národného socializmu redigoval časopis Geister und Gespenster s pomocou svojho priateľa, kresliara Emila Stumppa, ktorý mal od roku 1933 zákaz pracovať. Už v roku 1925 títo dvaja vytvorili umelecké portfóliá s kresbami východopruských hradov. Jeho pozostalosť je v Múzeu umenia a kultúry v Marburgu. V hnutí Wandervogel sa zoznámil s Erikou Sternovou (1886–1992), s ktorou žil od začiatku 20. rokov 20. storočia. Po spoločnom úteku z Východného Pruska žili spolu v Marburgu až do smrti. Erika Stern propagovala jeho umenie tým, že ho predstavila umelcom v Hessensku. Ona sama je zobrazená na mnohých jeho umeleckých dielach. Robert Budzinski pre svoju rodinu postavil dom vo Warburgu vo Vestfálsku.
(de.wikipedia.org)

INFO: 

EX LIBRIS 0052

TEXT:      EX LIBRIS ALMA PETZ / ZSÁMBEK

VLASTNÍK:  ALMA PETZ

GRAFIK:    TIBOR MOSKÁL

SIGNATÚRA: -
PODPIS:    áno

ROK:       1990
TECHNIKA:  X2 - drevoryt
FARBY:     čierna

ROZMER:    57x35 (105x74)

REVERZ:    Moskál Tibor, X2 1990 H

POČET:     100
ZNAČENIE:  38/100

TAGY: dom - kostol - stĺp - kvet - kostol

CW2

VLASTNÍK: ALMA PETZ

GRAFIK: TIBOR MOSKÁL (*1930) Maďarský grafik. Študoval na výtvarnom krúžku gumárenskej továrne Hungária pod vedením Irén Antal a Ferenca Szőnyiho. Od roku 1963 študoval mediryt a drevoryt, potom študoval kreslenie na súkromnej škole Nándora Lajosa Vargu. Je významným maďarským predstaviteľom žánru drobnej grafiky a ex libris. Zúčastnil sa mnohých domácich výstav, mal samostatné výstavy v Jászberény a Békešskej Čabe. Vytvára akvarely a obrazové grafiky veľkých a malých rozmerov a krajinky a zátišia vyrobené kombinovanou technikou. Počet jeho exlibrisov už presiahol viac ako šesťsto kusov. Je jedným zo zakladateľov a aktívnym členom Priateľského kruhu malej grafiky v Maďarsku a Grafitozberateľskej umeleckej spoločnosti. Jeho diela poznajú aj v zahraničí - v Poľsku, Rumunsku, Portugalsku, Dánsku, Bulharsku, ale aj Slovensku. Bol ocenený viacerými umeleckými cenami, tvorí v Békešskej Čabe.
(kieselbach.hu)(kosice.korzar.sme.sk)

INFO: ZSÁMBÉK - Obec v Maďarsku, 5600 obyvateľov. Nachádza sa 35 kilometrov západne od Budapešti. Kráľ Belo III. daroval Zsámbék a okolie rytierovi Aynardovi, ktorý prišiel do krajiny v roku 1186 v sprievode svojej manželky, francúzskej princeznej Margaréty Capetovej, sestry francúzskeho kráľa. Tento rod okolo roku 1220 postavil na mieste niekdajšieho kostola neskororománsku gotickú trojloďovú baziliku, ktorá aj ako zrúcanina patrí v súčasnosti k výnimočným pamiatkam uhorskej architektúry. Vedľa baziliky je kláštor rádu Premonštrátov, takisto v ruinách. V roku 1467 kráľ Matej povýšil Zsámbék na trhové mesto. Tesne pred smrťou daroval hrad svojmu synovi Jánovi Korvínovi, ktorý bol jeho zemepánom až do roku 1504.V roku 1541 Turci na 145 rokov obsadili Zsámbék a postavili tu pevnosť na ochranu dôležitej cesty. Počas ich vlády bol kostol a kláštor poškodený v bojoch. V roku 1689 kúpili osadu Zichyovci a na mieste zbúraného hradu v 10. rokoch 18. storočia postavili ranobarokový zámok. Po vyhnaní Turkov prišli švábski osadníci, ktorí nahradili obyvateľov, ktorí utiekli alebo vymreli počas tureckej nadvlády a vďaka nim sa osada začala rýchlo rozvíjať a čoskoro sa opäť zaradila medzi trhové mestá. Švábske obyvateľstvo si so sebou prinieslo vyspelú vinársku kultúru a obrábalo úbočia v okolí a v tomto období sa začalo aj s ťažbou tamojších lesov, ktorých drevo sa predávalo Budínskemu hradu ako palivové drevo. Obyvatelia obce v dôsledku reformácie prestúpili na novú vieru, Zichyovci s tým skoncovali a prinútili obyvateľstvo vrátiť sa ku katolíckej cirkvi. Spomienku na epidémiu moru a cholery v rokoch 1737-39, pri ktorej zahynulo 827 obyvateľov obce, uchováva votívna socha postavená pred zámkom. V druhej svetovej vojne bol Zsámbék opäť bojiskom, v roku 1944 sa tu odohrala časť vojenských operácií okolo hlavného mesta. V roku 1946 bolo 95 % švábskej populácie presídlených do Nemecka. Nahradili ich osadníci zo stredu Maďarska.
(hu.wikipedia.org)