EX LIBRIS 0052

TEXT:      EX LIBRIS ALMA PETZ / ZSÁMBEK

VLASTNÍK:  ALMA PETZ

GRAFIK:    TIBOR MOSKÁL

SIGNATÚRA: -
PODPIS:    áno

ROK:       1990
TECHNIKA:  X2 - drevoryt
FARBY:     čierna

ROZMER:    57x35 (105x74)

REVERZ:    Moskál Tibor, X2 1990 H

POČET:     100
ZNAČENIE:  38/100

TAGY: dom - kostol - stĺp - kvet - kostol

CW2

VLASTNÍK: ALMA PETZ

GRAFIK: TIBOR MOSKÁL (*1930) Maďarský grafik. Študoval na výtvarnom krúžku gumárenskej továrne Hungária pod vedením Irén Antal a Ferenca Szőnyiho. Od roku 1963 študoval mediryt a drevoryt, potom študoval kreslenie na súkromnej škole Nándora Lajosa Vargu. Je významným maďarským predstaviteľom žánru drobnej grafiky a ex libris. Zúčastnil sa mnohých domácich výstav, mal samostatné výstavy v Jászberény a Békešskej Čabe. Vytvára akvarely a obrazové grafiky veľkých a malých rozmerov a krajinky a zátišia vyrobené kombinovanou technikou. Počet jeho exlibrisov už presiahol viac ako šesťsto kusov. Je jedným zo zakladateľov a aktívnym členom Priateľského kruhu malej grafiky v Maďarsku a Grafitozberateľskej umeleckej spoločnosti. Jeho diela poznajú aj v zahraničí - v Poľsku, Rumunsku, Portugalsku, Dánsku, Bulharsku, ale aj Slovensku. Bol ocenený viacerými umeleckými cenami, tvorí v Békešskej Čabe.
(kieselbach.hu)(kosice.korzar.sme.sk)

INFO: ZSÁMBÉK - Obec v Maďarsku, 5600 obyvateľov. Nachádza sa 35 kilometrov západne od Budapešti. Kráľ Belo III. daroval Zsámbék a okolie rytierovi Aynardovi, ktorý prišiel do krajiny v roku 1186 v sprievode svojej manželky, francúzskej princeznej Margaréty Capetovej, sestry francúzskeho kráľa. Tento rod okolo roku 1220 postavil na mieste niekdajšieho kostola neskororománsku gotickú trojloďovú baziliku, ktorá aj ako zrúcanina patrí v súčasnosti k výnimočným pamiatkam uhorskej architektúry. Vedľa baziliky je kláštor rádu Premonštrátov, takisto v ruinách. V roku 1467 kráľ Matej povýšil Zsámbék na trhové mesto. Tesne pred smrťou daroval hrad svojmu synovi Jánovi Korvínovi, ktorý bol jeho zemepánom až do roku 1504.V roku 1541 Turci na 145 rokov obsadili Zsámbék a postavili tu pevnosť na ochranu dôležitej cesty. Počas ich vlády bol kostol a kláštor poškodený v bojoch. V roku 1689 kúpili osadu Zichyovci a na mieste zbúraného hradu v 10. rokoch 18. storočia postavili ranobarokový zámok. Po vyhnaní Turkov prišli švábski osadníci, ktorí nahradili obyvateľov, ktorí utiekli alebo vymreli počas tureckej nadvlády a vďaka nim sa osada začala rýchlo rozvíjať a čoskoro sa opäť zaradila medzi trhové mestá. Švábske obyvateľstvo si so sebou prinieslo vyspelú vinársku kultúru a obrábalo úbočia v okolí a v tomto období sa začalo aj s ťažbou tamojších lesov, ktorých drevo sa predávalo Budínskemu hradu ako palivové drevo. Obyvatelia obce v dôsledku reformácie prestúpili na novú vieru, Zichyovci s tým skoncovali a prinútili obyvateľstvo vrátiť sa ku katolíckej cirkvi. Spomienku na epidémiu moru a cholery v rokoch 1737-39, pri ktorej zahynulo 827 obyvateľov obce, uchováva votívna socha postavená pred zámkom. V druhej svetovej vojne bol Zsámbék opäť bojiskom, v roku 1944 sa tu odohrala časť vojenských operácií okolo hlavného mesta. V roku 1946 bolo 95 % švábskej populácie presídlených do Nemecka. Nahradili ich osadníci zo stredu Maďarska.
(hu.wikipedia.org)