TEXT: EX LIBRIS SPT SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ TÍM PJONGČANG 2008
VLASTNÍK: SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ TÍM
GRAFIK: IGOR PIAČKA, RUDOLF CIGÁNIK
SIGNATÚRA: I.P. R.C.
PODPIS: -ROK: 2018
TECHNIKA: -
FARBY: čierna
TECHNIKA: -
FARBY: čierna
ROZMER: 97x55 (119x85)
REVERZ: -
POČET: 1000
ZNAČENIE: *000172
ZNAČENIE: *000172
TAGY: šport - curling - olympiáda - vozík - hendikep
PF1
VLASTNÍK: SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ TÍM - Slovenský paralympijský výbor (SPV) je občianske združenie, ktoré riadi paralympijské hnutie na Slovensku. SPV je členskou organizáciou Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) a Európskeho paralympijského výboru (EPV). Združenie vzniklo iniciatívou Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska, Slovenského zväzu športovcov s mentálnym postihnutím a Slovenského zväzu nepočujúcich športovcov. Organizácia reprezentuje viacero športov a športovcov s rôznymi druhmi postihnutia. Medzi letné paralympijské športy na Slovensku patria: atletika, basketbal, boccia, cyklistika, futbal, goalball, jazdectvo, lukostreľba, plávanie, stolný tenis, streľba, tenis, volejbal stojacich a vzpieranie. Bežecké a zjazdové lyžovanie, ľadový hokej, biatlon a curling patria pod zimné paralympijské športy. Zatiaľ bez zastúpenia sú na Slovensku tieto paralympijské športy: volejbal v sede, šerm, ragby, jachting, džudo, rýchlokorčuľovanie na sánkach a snowboard.
(sk.wikipedia.org)
(sk.wikipedia.org)
GRAFIK: IGOR PIAČKA - (*1962) slovenský maliar, grafik, ilustrátor a učiteľ. Igor Piačka sa narodil do československej rodiny v Třebíči, vyrastal však na Slovensku v meste Vrbové. Medzi rokmi 1983 a 1989 študoval na Akadémii výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Albína Brunovského . Medzi rokmi 1987 a 1988 študoval na Academia Royale des Beaux Arts v Bruseli . Od roku 1990 do roku 2003 pôsobil ako odborný asistent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, od roku 2003 potom pôsobí ako umelec na voľnej nohe.Je zastúpený v mnohých súkromných aj verejných zbierkach. Venuje sa maľbe, grafike, kresbe, ilustrácii a známkovej tvorbe. Tvorí postmoderné maľby, kedy vychádza z abstrakcie , surrealizmu alebo hyperrealizmu. Kreslí tiež figurálnu grafiku technikou suchej ihly a leptu. Hlási sa k štýlu a odkazu Zdenka Buriana. Vystavoval od roku 1990 na viac ako 100 samostatných výstavách a na mnohých spoločných. Získal viac ako 40 ocenení za grafiku alebo maľbu. Navrhol tiež 27 poštových známok, 83 ex libris a 60 ilustrovaných kníh alebo obálok. Je členom skupín G-bod a spolku Združenia českých umelcov Hollar. Roku 2019 vystavoval prvýkrát vo svojom rodisku, v Třebíči, spoločne so svojou manželkou. Spoločne vystavoval na Slovensku aj v zahraničí, napr. v Barcelone (1994), Londýne (1996), Toronte (1997), Washingtone (1998), Pekingu (2003) aj inde, autorsky okrem iného v Bukurešti (1997), Skandenborgu ( 2004), New Yorku (2013) alebo v Jakarte (2013).
(cs.wikipedia.org)
RUDOLF CIGÁNIK - (*1961) slovenský akademický maliar, grafik, sochár a svetovo uznávaný tvorca poštových známok. Vydal už svoj druhý samizdat o vytvorení najväčšej poštovej známky na svete klasickou technológiou oceľorytiny vo veľkosti 7,3×8,3 cm v máji 2004, tentoraz do ocele vyryl v podobe známok portréty svojej netere Martiny Cigánikovej a jej snúbenca Petra Chromčáka. Známky sú súčasťou originálnej pozvánky na ich svadbu. Namiesto nominálnej hodnoty je na nej vytlačená hodina sobáša. Vyhlásenie známky roka 2002 v Kostoľanoch pod Tríbečom v Zlatomoravskom okrese bolo vyvrcholením medzinárodnej filatelistickej výstavy Nitrafila. Víťazom 10. ročníka ankety o najkrajšiu známku Slovenska za rok 2002 sa stal Cigánik už po tretí raz za sebou. V tomto prípade ide o výnimočnú dvojznámku, na ktorej je zobrazený Bojnický zámok v nominálnej hodnote 12 Sk a terasy v čínskom Handan (8 Sk). Obe známky sa používajú aj v Číne, kde je ich nominálna hodnota 80 jüanov. Autora prišiel oceniť aj veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Juan Guisen, ktorý zdôraznil, že známková tvorba prináša aj Číňanom veľkú radosť. Svedčí o tom i skutočnosť, že pri uvedení známky vlani na jeseň odhalili pri terasách Handan Cigánikovi pamätnú tabuľu. Za výnimočný možno považovať i fakt, že na realizáciu známky bol vyhlásený konkurz, do ktorého sa prihlásili traja slovenskí a štyria čínski výtvarníci. Rudolf Cigánik sa doteraz autorsky podieľal na 64 slovenských známkach. Súčasťou výstavy Nitrafila bola tiež anketa o najkrajšiu slovenskú známku desaťročia. Aj v nej zvíťazil Cigánik spolu s výtvarníkom Dušanom Kállayom. Ide o dejiny poštového práva v nominálnej hodnote 20 Sk vydané v roku 2000. V roku 2006 bolo na záchranu krásneho handlovského kostolíka U dobrého pastiera vytvorené dielo, ktoré je v podobe grafického listu a je na ňom zobrazený kostolík U dobrého pastiera a pastier. Tento grafický list bol v predaji a ten kto si toto dielo zakúpil prispel na rekonštrukciu zvonice, ktorá stojí pri kostolíku U dobrého pastiera. V roku 2012 bola o Cigánikovi vydaná publikácia – ide o autorovu monografiu pod názvom „Rudo Cigánik: V tieni znám(k)y“. Rudolf Cigánik je autorom bronzovej sochy sv. Barborky, ktorá je umiestnená vo fontáne na námestí baníkov. V roku 2017 vytvoril pre exteriérovú expozíciu Slovenského banského múzea v Handlovej sochu sv. Barbory, patrónky baníkov v životnej veľkosti. Žije a tvorí v Handlovej.
(sk.wikipedia.org)
RUDOLF CIGÁNIK - (*1961) slovenský akademický maliar, grafik, sochár a svetovo uznávaný tvorca poštových známok. Vydal už svoj druhý samizdat o vytvorení najväčšej poštovej známky na svete klasickou technológiou oceľorytiny vo veľkosti 7,3×8,3 cm v máji 2004, tentoraz do ocele vyryl v podobe známok portréty svojej netere Martiny Cigánikovej a jej snúbenca Petra Chromčáka. Známky sú súčasťou originálnej pozvánky na ich svadbu. Namiesto nominálnej hodnoty je na nej vytlačená hodina sobáša. Vyhlásenie známky roka 2002 v Kostoľanoch pod Tríbečom v Zlatomoravskom okrese bolo vyvrcholením medzinárodnej filatelistickej výstavy Nitrafila. Víťazom 10. ročníka ankety o najkrajšiu známku Slovenska za rok 2002 sa stal Cigánik už po tretí raz za sebou. V tomto prípade ide o výnimočnú dvojznámku, na ktorej je zobrazený Bojnický zámok v nominálnej hodnote 12 Sk a terasy v čínskom Handan (8 Sk). Obe známky sa používajú aj v Číne, kde je ich nominálna hodnota 80 jüanov. Autora prišiel oceniť aj veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Juan Guisen, ktorý zdôraznil, že známková tvorba prináša aj Číňanom veľkú radosť. Svedčí o tom i skutočnosť, že pri uvedení známky vlani na jeseň odhalili pri terasách Handan Cigánikovi pamätnú tabuľu. Za výnimočný možno považovať i fakt, že na realizáciu známky bol vyhlásený konkurz, do ktorého sa prihlásili traja slovenskí a štyria čínski výtvarníci. Rudolf Cigánik sa doteraz autorsky podieľal na 64 slovenských známkach. Súčasťou výstavy Nitrafila bola tiež anketa o najkrajšiu slovenskú známku desaťročia. Aj v nej zvíťazil Cigánik spolu s výtvarníkom Dušanom Kállayom. Ide o dejiny poštového práva v nominálnej hodnote 20 Sk vydané v roku 2000. V roku 2006 bolo na záchranu krásneho handlovského kostolíka U dobrého pastiera vytvorené dielo, ktoré je v podobe grafického listu a je na ňom zobrazený kostolík U dobrého pastiera a pastier. Tento grafický list bol v predaji a ten kto si toto dielo zakúpil prispel na rekonštrukciu zvonice, ktorá stojí pri kostolíku U dobrého pastiera. V roku 2012 bola o Cigánikovi vydaná publikácia – ide o autorovu monografiu pod názvom „Rudo Cigánik: V tieni znám(k)y“. Rudolf Cigánik je autorom bronzovej sochy sv. Barborky, ktorá je umiestnená vo fontáne na námestí baníkov. V roku 2017 vytvoril pre exteriérovú expozíciu Slovenského banského múzea v Handlovej sochu sv. Barbory, patrónky baníkov v životnej veľkosti. Žije a tvorí v Handlovej.
(sk.wikipedia.org)
INFO: CURLING - je kolektívny šport, v ktorom sa snažia hráči dopraviť curlingové kamene čo najpresnejšie do vyznačeného priestoru. Začiatky tejto hry siahajú do 16. storočia, keď sa tento šport hrával na zamrznutých škótskych jazerách. Medzi oficiálnymi súťažami zimných olympijských hier bol v roku 1920 a od olympijských hier v roku 1998 je v programe nastálo. Curling je starý škótsky šport. Najstarší curlingový kameň o ktorom sa vie pochádza z roku 1511 a je na ňom maľba od Pietera Breughela. K vzniku curlingu prišlo vďaka zákazu golfu v roku 1457, ktorý bol vydaný škótskym parlamentom. Prvé curlingové kamene mali hmotnosť od 2 do 3 kilogramov. Volali sa "loofies". V tej dobe neexistovali žiadne presné pravidlá hry, okrem jedného, ak hráč šmykol svoj kameň za čiaru ihriska, vypadol z hry.
V roku 1838 bola v Edinburghu založená prvá národná curlingová organizácia s názvom Royal Grand Curling Club. Celosvetová curlingová organizácia bola založená až v roku 1965, išlo o Medzinárodnú curlingovú federáciu (ICF). Tá od roku 1991 nesie pomenovanie Svetová curlingová federácia (WCF – World Curling Federation). Dnešné odhady hovoria asi o dvoch miliónoch aktívnych hráčov v celosvetovom meradle. Curling sa hral na niekoľkých olympijských podujatiach predtým, ako sa v roku 1998 stal oficiálnym olympijským športom na olympijských hrách v Nagane v Japonsku. Curling je v podstate športová hra, ktorá sa hrá na špeciálne upravenej ľadovej ploche. Táto je rozdelená do niekoľkých dráh. Hrajú proti sebe dva štvorčlenné tímy. Každý je vybavený 8 kameňmi, ktoré sú farebne odlíšené od kameňov súpera, tak ako dresy vo futbale. Každý hráč má metličku na zametanie povrchu dráhy a špeciálnu obuv s hladkým povrchom podrážky, aby bol umožnený jednoduchší pohyb hráča po ľade. Stretnutie sa hrá s alebo bez časového limitu a na stanovený počet endov (uzatvorený úsek hry, v ktorom bolo hodených 16 kameňov a určené skóre).
(sk.wikipedia.org)
